Ružomberok   /   Návštevník mesta   /   Vlkolínec     Facebook
Kultúrny dom Andreja Hlinku
Pripravujeme
';

História synagógy

História synagógy
História synagógyPôvodne patrila ružomberská židovská náboženská obec pod rabinát v Liptovskom Sv. Mikuláši. V roku 1870 sa osamostatnila a zakúpila pozemok na Pansk ...
Pôvodne patrila ružomberská židovská náboženská obec pod rabinát v Liptovskom Sv. Mikuláši. V roku 1870 sa osamostatnila a zakúpila pozemok na Panskej ulici na výstavbu školy a synagógy. Výstavba začala v roku 1879 podľa vzoru synagógy v Miškolci pod vedením Ing. Juraja Lukáča.

Napriek požiaru výstavba napredovala rýchlo a 30. decembra 1880 bola stavba dokončená a daná do užívania. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili aj zástupcovia vlády, mesta a štátnych úradov. Na stene nad hlavným vchodom bol namaľovaný nápis v hebrejčine, ktorý v preklade znamená: "Otvorte brány, aby prišiel dnu spravodlivý ľud, ochraňovateľ vernosti."

Synagóga je postavená v novorománskom slohu, v maurskom štýle. Predstavuje konvenčný typ židovskej sakrálnej architektúry druhej polovice 19. storočia.

Má strohý obdĺžnikový pôdorys s orientáciou pozdĺžnej osi západovýchodným smerom. Hlavné vstupy sú na západnej strane, bočný vchod je z Panskej ulice. Architektúra má dva nárožné rizality v podobe veží. V interiéri sú dve bočné točité schodiská a trojstranná empora, pod ktorou je na západnej strane vstupná sieň. Na čelnej strane trojloďovej sály sa zachoval almemor (Aron ha-kodeš) s architektúrou edikuly s bočnými stĺpmi, ktoré nesú štít so segmentovým spodným vybratím. Sálový priestor je prestropený pätnástimi klenbovými poľami.

Synagóga bola prvý krát rekonštruovaná v roku 1929, s dôrazom na pôvodné originálne prevedenie.

Od roku 1945 slúžila synagóga len ako sklad. Pôvodné vybavenie, až na zničený Aron ha-kodeš, sa nezachovalo.

Židovskej náboženskej obci bola budova synagógy vrátená až po roku 1989.

Posledná rekonštrukcia financovaná Mestom Ružomberok sa udiala v rokoch 2013 -2014. Zámerom rekonštrukcie bolo pri maximálnej snahe o zachovanie pôvodných hodnôt pretvoriť budovu na multifunkčné kultúrnospoločenské centrum mesta.

Na územie dnešného Slovenska sa dostali Židia v 1. - 2. storočí n. l. spolu s rímskymi légiami. Prvé osady sa oficiálne spomínajú v roku 1113. K veľkému prílivu Židov došlo v 18. storočí, najmä z Moravy, Poľska a Haliča.

Prvá archívna zmienka o židovských obyvateľoch v Ružomberkupochádza z roku 1780. V roku 1817 dalo Mesto Ružomberok do prenájmu mestský pivovar mikulášskemu podnikateľovi Jakubovi Pevnému a daň z pálenky židovským obchodníkom M. Mendelovi a Levovi Fischerovi. Od roku 1840 bolo Židom dovolené sa slobodne sťahovať, stavať domy a bývať v centre mesta. Prvé usadené rodiny boli Glasnerovci a Fischerovci. Od polovice 19. storočia pribúdali ďalšie rodiny. V roku 1850 bolo v Ružomberku usadených 5 rodín, v roku 1873 tu žilo 271 Židov, do roku 1890 ich počet stúpol na 693. K najväčšiemu nárastu židovského obyvateľstva došlo medzi rokmi 1860 - 1870, kedy sa do Ružomberka prisťahovali mnohé rodiny z okolitých obcí.

V roku 1870 sa ružomberská židovská náboženská obec osamostatnila od náboženskej obce v Liptovskom Sv. Mikuláši. Prvým rabínom samostatnej cirkevnej obce sa stal Emanuel Elsas.

Ružomberské prostredie bolo nábožensky veľmi tolerantné. V rokoch 1906 - 1907 bol za richtára zvolený Žid, podnikateľ Jakub Klein. Andreja Hlinku pri procese na jeho vlastnú žiadosť zastupovali židovskí advokáti, ktorí po černovskej masakre obhajovali pred súdom aj viac ako štyri desiatky obvinených obyvateľov Černovej.

Podľa súpisu z roku 1942 žilo v Ružomberku 748 Židov, ktorí tvorili bezmála 5 percent obyvateľstva. Počas vojny bolo z Ružomberka deportovaných 350 Židov, ďalších asi 100 sa zachránilo odchodom do zahraničia. Pred transportmi sa tak v Ružomberku zachránilo asi 50 percent židovského obyvateľstva, čo vysoko presahuje slovenský priemer. Napriek tomu, židovská náboženská obec v Ružomberku po vojne prakticky prestala existovať.

K najznámejším osobnostiam židovského pôvodu v Ružomberku patrili:

Izidor Mautner - v roku 1894 založil Mautnerove textilné závody v Rybárpoli, ktoré neskôr patrili k najväčším textilným továrňam v strednej Európe

Jakub Klein - založil v Ružomberku celulózku a papiereň, ktorej tradícia pretrváva dodnes

Július Kürthi - zakladateľ Liptovskej muzeálnej spoločnosti, neskôr kustód Liptovského múzea

Leo Kestenberg - významný klavirista a hudobný pedagóg, pôsobil v Moskve, Berlíne, Paríži a Tel Avive

Peter Lorre - vlastným menom Ladislav Löwenstein - významný americký herec arežisér, známy najmä z filmu Casablanca a filmov Alfreda Hitchcocka

Dr. Ferdinand Stark - úspešný fyzik, objaviteľ Starkovej mikrovlnnej spektometrie a Starkovho efektu, bol prvým asistentom Alberta Einsteina.



História synagógyHistória synagógyHistória synagógyHistória synagógyHistória synagógyHistória synagógy