Ružomberok   /   Návštevník mesta   /   Vlkolínec     Facebook
Kultúrny dom Andreja Hlinku
Pripravujeme
';

PIETNA SPOMIENKA PRI PRÍLEŽITOSTI 100. VÝROČIA UKONČENIA 1. SVETOVEJ VOJNY, VZNIKU ČSR, MARTINSKEJ DEKLARÁCIE A DŇA VETERÁNOV

PIETNA SPOMIENKA PRI PRÍLEŽITOSTI 100. V ...
Čas: 09. 11. 2018, 11:11 hod.
Miesto: Námestie Slobody v Ružomberku (pri pomníku Slobody slovenského národa)
Mesto Ružomberok, Kultúrny dom Andreja Hlinku, a.s. v spolupráci so Zväzom vojakov SR – Klub posádky Ružomberok, Vojenským útvarom 1115 Ružomberok, Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – oblastný výbor Ružomberok, Asociáciou policajtov vo výslužbe Ružomberok a Ružomberok okolie, Komisiou školstva a mládeže pri MsZ Ružomberok si vás dovoľujú pozvať na pietnu spomienku pri príležitosti 100. výročia ukončenia I. svetovej vojny, vzniku Československej republiky, Martinskej deklarácie a Dňa veteránov.

Program:

10:55 Zhromaždenie účastníkov pri pomníku Slobody slovenského národa (Námestie slobody)
11:11 Rozozvučanie zvonov, Štátna hymna SR, Pietny akt kladenia vencov, Slávnostné príhovory, Ukončenie pietnej spomienky symbolickou – vojenskou poctou – večierkou

Sprievodné podujatia:
Pod trojfarebnou stuhou...- vzdelávacie podujatie pre žiakov II. stupňa ZŠ a SŠ k 100. výročiu vzniku Československej republiky, Martinskej deklarácie a ich ohlasu na Liptove(Liptovské múzeum v Ružomberku 05. - 07. 11. a 12. - 16. 11.2018
Slávnostná vatra pri príležitosti ukončenia I. svetovej vojny (Kalvária 11.11.2018 o 17:00)
Vedomostná súťaž ružomberských ZŠ pri príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny (Mestský  úrad Ružomberok 06.11.2018)

V skorých ranných hodinách 11. novembra 1918 podpísala nemecká delegácia v salónnom vagóne v severofrancúzskom Le Francport neďaleko Compiégne podmienky prímeria, dohodnuté s francúzskymi a britskými zástupcami Dohody. Prímerie podpísané v Compiégnskom lese začalo platiť toho istého dňa, 11. novembra 1918, o 11- tej  hodine. Vytúžený koniec vojny ohlásila posledná delostrelecká salva 1. svetovej vojny o 11-tej hodine a 11-tej minúte a hlahol kostolných zvonov v svetových metropolách, mestách i dedinách.

Po viac ako štyroch rokoch sa skončila najväčšia a najstrašnejšia vojna, akú do tých čias ľudstvo poznalo. Proti sebe bojovali vojská Dohody (Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a následne aj Japonska, USA, Talianska a ďalších) a vojská Ústredných veľmocí (Nemecka, Rakúsko - Uhorska a Osmanskej ríše). Počas bojov si oblieklo uniformy 70 miliónov mužov, z ktorých desať miliónov padlo. Spolu s civilistami si vojna vyžiadala takmer dvadsať miliónov mŕtvych a ďalšie milióny zmrzačených, postihnutých, vdov a sirôt. Na nepoznanie sa zmenila politická mapa sveta a osobitne európskeho kontinentu, zanikli štyri veľké monarchie.

S podpisom prímeria zbrane neutíchli. Revolúcie, vnútorné i etnické konflikty a občianske vojny, ktoré svetová vojna iniciovala, v nasledujúcich piatich rokoch priniesli nové nespočetné obete. Aj dianie v samotnom Ružomberku potvrdzovalo spomínanú smutnú realitu – počas incidentu medzi príslušníkmi slovenskej Národnej gardy – obrancami novovznikajúceho štátu a uhorskými legitimistami – súrodencami Korvínovcami, ku ktorému došlo 1. decembra 1918 na Nemeckej ulici (dnešnom Námestí slobody), vyhasli v následnej krátkej prestrelke životy dvoch národných gardistov, Viktora Bystričana z Likavky a Jakuba Joudala z Rybárpoľa, ako aj npor. Pavla Korvína,  bývalého príslušníka c. k. Armády a jeho sestry Ester.

Z dnešného územia Slovenska odtiahlo na bojiská prvej svetovej vojny v rakúskej feldgrau rovnošate 400 – 450 tisíc mužov. Osud 70 tisíc z nich sa naplnil na frontoch v Srbsku, Rusku, Taliansku, Rumunsku, a na iných krvou zaliatych bojiskách vojnou zmietaného kontinentu. Viac ako 61 tisíc ďalších sa stalo v dôsledku vojnových zranení mrzákmi. Liptov a Ružomberok s blízkym okolím neboli výnimkou. Padlo do 160 mužov zo samotného mesta a vyše 100 z jeho vonkajších ulíc -  Černovej, Bieleho Potoka, Vlkolínca, z Villa Ludrovej a v tých časoch samostatnej  Hrboltovej. V Rusku, Taliansku a Francúzsku sa začali vytvárať československé légie, ktoré vstúpili do boja  po boku štátov Dohody. Statočnosť  a bojovnosť Slovákov a Čechov v týchto vojenských jednotkách dosiahla veľké uznanie od dohodových veľmocí, čím veľkou mierou prispeli k tomu, že na troskách Rakúsko – Uhorska mohol vzniknúť nový štát: Česko – Slovensko, ktorého uznanie a rešpekt bol vykúpený ich krvou. Na bojiskách 1. svetovej vojny, mimo teritória bývalého Česko – Slovenska, sú Slováci a Česi pochovaní v 28 krajinách sveta, na 360 cintorínoch v 6733 spoločných vojnových hroboch.
Pripomienkou vojnových udalostí, hrôz, utrpenia i hrdinstva a obetavosti sa tento dátum stal v anglosaskom a západoeurópskom prostredí už krátko po prvej svetovej vojne, keď sa začal oslavovať ako Deň prímeria alebo Deň veteránov. Za symbol sviatku bol po krátkom čase zvolený červený kvet vlčieho maku, pričom táto poetická symbolika, krehký protiklad vojnového besnenia, mala svoj reálny základ  v básni kanadského vojenského lekára Johna McCraea Na flámskych poliach, napísanej na jar 1915. McCrae v nej zachytil obraz rozkvitnutých červených makov, ticho sa vlniacich na nespočetných hroboch padlých vojakov. O rozšírenie červeného maku ako symbolického motívu spomínania na vojnu a úcty k jej obetiam i veteránom sa zaslúžili humanitárne pracovníčky a aktivistky, Američanka  Moina Michaelová a Francúzka Anne Guérinová  a britský maršal sir Douglas Haig. V súčasnosti sú symbolmi Medzinárodného dňa vojnových veteránov - Dňa prímeria kvet červených makov, zvonenie kostolných zvonov a zapálená sviečka. K tejto tradícií  sa v ostatných rokoch hlási aj Slovenská republika, jej Ozbrojené sily a Zväz vojakov SR i ďalšie profesijné občianske združenia s pozitívnym vzťahom k OS SR.

Aj mesto Ružomberok už patrí roky do rodiny tých miest vo svete, kde sa pri príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny rozozvučí „Zvon mieru" na pamiatku padlých v minulých vojnách. Preto zvuk zvonov, ktoré sa pri tejto príležitosti rozozvučia, je symbolom toho, že nezabúdame a ctíme si pamiatku všetkých obetí vojen a ozbrojeného násilia, bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, boli rôznych národností alebo rás.